Book proposal

Bio: Narodený v roku 1983, dnes už muž, manžel, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov. Vyštudoval som politológiu, venoval som sa však omnoho podstatnejším veciam. 19 rokov som pracoval s teenagermi, najprv dobrovoľnícky, neskôr profesionálne. To zahŕňalo mentoring, vedenie teamov, kreatívnu činnosť, často krízové poradenstvo. V roku 2014 som založil pánsky hodnotový online magazín Mužom.sk, kde dodnes smerujeme premýšľanie mužov k charakteru, osobnému rozvoju a užitočnej aktivite. Spolu s tým súvisí aj mimoriadne úspešné podcastové vysielanie naštarované a nepretržite vysielané od roku 2017. Publikoval som vyše 500 článkov na tému mužnosti, viac ako 260 podcastov, spolu s ďalšími mužmi budujeme Mužom ako hnutie a komunitu mužov. Momentálne pracujem ako silovo-kondičný tréner a príležitostný speaker, moderátor a prednášajúci.

Cieľová skupina: Muži. Vďaka skúsenostiam, ktoré som získal pri doterajšom vedení magazínu Mužom.sk, viem, že na témy, ktorým sa venujem, reagujú najčastejšie muži od 24 do 35 rokov. Presahy do iných vekových kategórií niesú ničím výnimočným. Kniha má za cieľ zasiahnuť muža, ktorý nehľadá cestu menšieho odporu, ktorého zaujíma jeho charakter a cesta, ako byť užitočným sebe a svojmu okoliu. Tak ako každá kniha, aj táto predpokladá záujem chlapov, ktorí nemajú strach z premýšľania. Verím, že v nej zaujímavé podnety nájdu chlapci, ktorí nedostali informácie o mužskom svete, ale aj ženy so snahou porozumieť opačnému pohlaviu. Prekvapivo na vydanie tejto knihy, podľa reakcií, je zvedavých mnoho žien. Zo svojho pôsobenia viem, že témy, o ktorých v knihe premýšľam sú témami, ktoré rezonujú v srdci mnohých mužov bez ohľadu na vek.

Téma: Odovzdávanie ohňa, ktorý neodovzdali otcovia. Mnohým mužom chýba odkaz, ktorý by o čosi viac rozjasnil cestu, ktorá ich čaká. Zatiaľčo sa v 20. storočí svet žien významne menil, prispôsoboval dobe a vymedzoval, muži sa vo svojom priestore stratili, pretože nezareagovali na zmeny, ktoré prinášal čas. Lovci a zberači sa pohybujú medzi výškovými budovami trocha neisto. Chlapci netušia ako a kedy sa stanú dospelými. Kde sú sprievodcovia? Aká je ich úloha dnes? Čo znamená byť mužom v 21. storočí? Kde je dnes miesto muža v rodine, v práci a v spoločnosti? Bremeno, ktoré si na seba autor berie je premýšľať o rôznych výzvach, ktorým chlapi čelia a nachádzať možné odpovede. Témou knihy sú zdanlivo stratené cnosti, ale aj nástrahy, ktorým je potrebné čeliť. Obsah, ktorý chcem ponúknuť má posunúť mužov k aktivite a ku krokom, ktoré pomôžu nie len im, ale aj ich okoliu.

Trh: Ak vezmeme do úvahy slovenský knižný trh spolu s online priestorom, autorsky sa téme mužov nevenuje v tomto smere takmer nikto. Iste môžeme nájsť množstvo motivačnej a rozvojovej literatúry, alebo webstránok, ale nikto nepíše mužom podobne ako v zahraničí autori ako Stephen Mansfield, Jocko Willink, Jack Donovan a podobne. Spomínaní autori vychádzajú na našom trhu v preklade, ale chýba im kultúrny kontext nášho priestoru. Slovenských autorov v tomto smere nie je veľa. Online priestor je zahltený nekvalitou a lacným obsahom. Pánske magazíny sa venujú drahým autám, dovolenkám, nahote a technickým hračkám. Opak toho robíme na Mužom.sk už viac ako 5 rokov, na základe čoho sme si získali fanúšikovskú základňu, odkiaľ občas dostaneme odporúčanie výjsť von s vlastnou knihou. To, že sme vydali stovky článkov nám vyrobilo priestor, v ktorom nás muži (ale i ženy) sledujú.

Časový plán: Kniha je pripravená od marca roku 2021. V súčasnosti je pripravená na korektúry, vstupy ilustrátora, zalamovanie a ďalšie nevyhnutné procesy.

Rozsah: Predpokladaný obsah by mohol v závere tvoriť cca 130-140 stranovú knihu.

Marketingový plán: Výhodou je exkluzívny priestor v online magazíne Mužom.sk, ktorý má návštevnosť okolo 15000 návštev mesačne, ktoré vytvára takmer výlučne cieľová skupina. Rovnako tak je k dispozícii rovnomenná facebooková skupina, môj aktívny instagramový profil, IG profil Mužom.sk a uzavretá skupina Mužom. Marketingovej kampani môže slúžiť aj podcast Mužom.sk, ktorého počúvanosť stále rastie (v marci 2021 to bolo okolo 5000 počutí týždenne). A keďže obsahom jedného z formátov nášho podcastu je čítanie úryvkov kníh pre mužov, hovoríme o prirodzenom a nenútenom marketingu. Následne po vydaní by bolo vhodné osloviť rôzne mastermind skupiny, mužské skupiny a organizácie v mestách po Slovensku a zorganizovať predstavenie knihy. Tomu napomôže aj fanúšikovská základňa magazínu.

Kontakt: Mgr. Peter Podlesný 0902298535 petopodlesny@gmail.com peter@muzom.sk Čo ti otec nepovedal

Predovšetkým

Predovšetkým treba povedať, že nie som žiaden “self made man”. Moje úspechy nespočívajú len vo mne. O to kto som, som sa nezaslúžil sám. Na mojej ceste, ktorej súčasťou sa stala táto kniha ma formovali a stále formujú mnohí ľudia. Muži aj ženy.

Moja manželka, ktorá je pre mňa zrkadlom a prijatím, slobodou a významom. Moja malá Miriam, škola života, motivácia byť dobrým otcom. Dávid, syn, ktorý vďaka Bohu, nespĺňa predstavy a jeho dar autizmu zo mňa robí iného muža.

Otcovi a mame, bez toho, aby som chcel byť patetický patrí moja láska a vďaka, pretože boli vždy mojimi fanúšikmi a nepodarilo sa mi ich od toho odradiť, ani keď som robil veci inak ako oni. K tomu by som rád pridal spomienku na môjho dedka, pretože nesie obrovský podiel na tom kto som. Je mi ľúto, že o tom nevie.

300 hrmených, chlapi, tak veľmi rozdielni, stali sa neoddeliteľnou súčasťou môjho života, partia, ktorú by mi mohol závidieť nejeden z vás. Ak niekomu patrí titul brat, tak práve im. Vďaka Martin, Mišo, Pavel, Matúš, Peťo, Ľube, Ďuri, Tomáš. Potreboval som vás a budem potrebovať.

Došiel by som v živote úplne inam, nebyť mojich mentorov. Neviem, či by moje kroky vždy považovali za správne. Vlastne som si istý, že nie, no napriek tomu si ich ctím ako učiteľov a dôverných priateľov. Múdrosť tych, čo kráčali predomnou som nie vždy dokázal oceniť, takže som vďačný za ich trpezlivosť. Ľubo, Samko, Daniel ďakujem vám.

Chlapi, ale aj ženy, ktorí sa rozhodli priložiť ruku k dielu a budujú Mužom, ako hnutie, ktoré má dopad na životy iných. Je vás príliš veľa a toto uvedomenie ma napĺňa o to väčšou pokorou. Rudo a Martin, muži, ktorí nestoja bokom, ale kryjú chrbát a pozerajú ďaleko dopredu. Michael, Gabi, Julo, Michal vy, ktorí ste obetovali čas a priestor, aby iní mohli rásť. Janka a Ivka, ženy, ktoré prečítali viac článkov nášho magazínu, ako množstvo mužov a postarali sa o ich formu a obsah. Vaša oddanosť tejto veci je obdivuhodná.

Špeciálne. Vďaka Pali. Nemyslím, že to kto som dáva význam tomu, čo sa ti stalo, ale pomohol si, aby falošný obraz, ktorý som o sebe mal, začal praskať. Popravde by som si radšej nechal falošný obraz o sebe, ak by sme sa mohli stretávať a putovať spolu, ale je to ako to je, tak sa snažím myslieť si, že by si sa so mnou priatelil aj teraz.

A nakoniec, ale určite nie nevýznamní, ste tu všetci tí, ktorých som nemenoval. Taký, ktorí ste ma sprevádzali nejaký kus cesty, alebo sa naše cesty len na chvíľu pretli. Považujem vás za priateľov a ak to cítite rovnako, tak hovorím o vás. Som nesmierne požehnaný množstvom skvelých ľudí nielen tu, ale aj za morom (hey Hudson a Kari). Ďakujem, že vďaka vám zažívam momenty inšpirácie, poznania, a že som s vami prešiel cez neuveriteľné veci. Prosím nezabudnite na nich, aby mi ich mal kto raz pripomenúť.

Vidíte? Žiaden samorast, úkaz, ani človek, ktorý by si vydrel všetko sám. Len veľmi šťastný muž.

Ďakujem.

Bremeno a dar každého muža

Sme lovci a zberači v tieni mrakodrapov. Zostali v nás prastaré túžby, no krčíme sa v neistote toho, ako ich spojiť s novými úlohami, ktoré priniesli obleky. Niektorí z nás sa rozhodli nevzdať. Lovíme zážitky, zbierame skúsenosti, cestujeme kvôli tomu po celom svete. Napriek tomu sa nakoniec stretneme znova s otázkou „čo je mojou úlohou?“. Kto je muž v 21. storočí? Ženy sa na rozdiel od nás spamätali skôr. Zistili, že je tu čas na zmenu, priestor na to, aby predefinovali svoje postavenie a úlohy, zatiaľ čo my muži sme žili v nerušenom spánku istoty, že je všetko v poriadku. Zjavne nie je. Kým sme hybernovali, udialo sa mnoho zásadných vecí. Zatiaľ čo si ženy svoju suverenitu získali, mu sme ju stratili. Prišli sme o prechodové rituáli od chlapcov k mužom, zanikla naša úloha jediných živiteľov rodu, zdá sa, že nie je potrebné, aby sme chránili svoje obydlia s mečom v ruke. Popri tom sme opustili „kmeňových starešinov“ a tak už nemáme nikoho, kto by nám odovzdával skúsenosti, kmene vystriedali virtuálne komunity.

Na to, aby sme si dokázali odpovedať na otázky, ktoré nám dávajú smer a dôvod, sa musíme pozrieť pravde do očí. Pravde o sebe a pravde o tom, že mužom sa človek nerodí, ale stáva sa ním. Tým nemám na mysli otázku pohlavia, ale kvalitu a účel mojej existencie. Tie muž potrebuje objaviť a vybojovať. Dôkazom, že sa tak nedeje, že sa strácame a radšej ako zápas volíme únik, sú aj tragické štatistiky. V roku 2019 sme na Slovensku zaznamenali 492 dokonaných samovrážd, z toho 416 (83,5%) spáchali muži, 82 ženy. Roky predtým na tom bolo Slovensko veľmi podobne. V Českej republike sa pomer veľmi podobá a to znamená, že muži v “našom priestore” majú nechvalné prvenstvo.

Existuje cesta z tejto mizérie? Môžeme byť lepšími chlapmi, partnermi, otcami, priateľmi, zamestnávateľmi, zamestnancami? Osobne som presvedčený, že áno. Bude nás to stáť námahu, nepríjemnú pravdu o sebe samom, pády, zlyhania, ale v konečnom dôsledku víťazstvo. O takejto ceste je táto kniha. Spôsobov, ako byť mužom v 21. storočí je mnoho, my sa budeme snažiť nachádzať spôsob, ako sa k nim prepracovať.

Cieľ celej knihy je jednoduchý. Spoločne identifikujeme čo nás ako mužov robí lepšími. Hodnoty, disciplína, cnosti, proaktivita.

Ak máte predstavu, že sa človek stane mužom s hodnotami nejakým samospádom, a že sa to „tak nejak“ udeje, musím vás  sklamať. Čo nás nič nestojí, zväčša za nič nestojí. Rád by som s vami hovoril o zápase, bojovom chodníku, na ktorý sa potrebujeme bez výnimky vydať. Ak ste ochotní prijať, že táto cesta môže vyžadovať obete, diskomfort a podobne príjemné záležitosti, ste tu správne.

Je však možné, že ste tu nesprávne. Ak ste so sebou spokojní, máte pocit, že skôr ako vy, by sa malo meniť vaše okolie, strácali by ste pri tejto knihe zbytočne čas. Možno žijete v tajnej túžbe po časoch, keď sa mužnosť definovala nadvládou nad ženami. Aj v takom prípade ste na zlej adrese. Ak budeme hovoriť o nejakom type nadvlády, tak to bude ovládanie svojho charakteru a seba samého. V prípade, že ste útlocitní, môžu vás niektoré vety vyrušiť. Napríklad: „Táto kniha nie je pre ženy.“ Dámy môžu ťažiť z tejto knihy tak, že si ju prečítajú ich partneri.

V každom prípade vám radím, aby ste nasledujúcim riadkom dali šancu zmeniť váš postoj. Je jedno ako máte posadený hlas, koľko vážite, či jete, alebo nejete mäso. Muža definuje čosi iné. Prejdeme spolu nevyhnutnú výbavu, ktorú je potrebné vlastniť. Budeme hovoriť o tom, čo vo vzťahu k sebe, k ženám, priateľom, práci a mnoho iného. Žiaľ, alebo skôr našťastie na tejto výprave neexistujú skratky, neponúkajú sa čarovné zaklínadlá, nikto za vás nevezme šichtu. Zakaždým budeme stáť pred rozhodnutím prevziať absolútnu zodpovednosť za to, čo sa udeje ďalej.

To, čo môžete získať, stojí za to. Nasmerovanie na cestu muža, zápas so sebou samým, hľadanie zmyslu, odovzdávanie ohňa. V jednej z mojich obľúbených kníh nájdete tento rozhovor medzi umierajúcim otcom a synom. Syn: Chci být s tebou.   Otec: Nejde to.   Syn: Prosím.  Otec: Nemůžeš. Musíš dál nýst oheň.   Syn: Neumím to.   Otec: Ale umíš.  Syn: Je opravdickej? Ten oheň?   Otec: Je.  Syn: A kde je? Nevím, kde je.  Otec: Ale víš. Máš ho v sobě. Vždycky jsi měl. Já ho tam vidím.  Syn: Vezmi mě s sebou. Prosím tě.   Otec: To nemůžu. Nemůžu v náručí držet mrtvýho syna. Myslel jsem si, že bych to dokázal, ale nemůžu.   Syn: Řekl jsi, že mě nikdy neopustíš.  Otec: Já vím. Odpusť mi to. Patří ti celý moje srdce. Vždycky ti patřilo. Jseš skvělej kluk. Vždycky jsi byl. Až tu nebudu, stejně se mnou budeš moct mluvit. Něco mi řekneš a já tobě taky. Uvidíš.  Syn: Uslyším tě?  Otec: Ano. Určitě. Budeš si ten rozhovor představovat. A uslyšíš mě.

(Cesta, Cormac McCarthy, Argo, 2019 str. 177)

Toto je naša cesta a nikto ju za nás neprejde

Bremenom i darom pre každého muža je odovzdávať oheň. V ideálnom svete by nás to naučili otcovia, strýkovia, starešinovia. Ak sa tak vo vašom živote stalo, máte obrovský poklad. Väčšina z nás však takéto niečo nikdy nezažili. Preto sú tu nasledujúce riadky. Už nie je na čo čakať. Armáda nás nepríde zachrániť. Záchrana je na našich pleciach. Naša spoločná cesta začína.

Chlap, ktorý vedome pátra po mužnosti, je vzácny úkaz. Aspoň zatiaľ. Z mojej osobnej skúsenosti to v istých kruhoch budí záujem, v iných kruhoch pohŕdanie, alebo výsmech. Niektorí chlapi sa vaším životným štýlom cítia ohrození, pretože im to odkrýva ich priemernosť a neochotu niesť zodpovednosť.

Napriek všetkému, čo tu prezentujeme, to nie je žiadna rehoľa. Čím je chlap mužnejší, tým prirodzenejšie a jednoduchšie sa mu žije. Nehovorím, že tento život nie je plný výziev a ťažkostí, ale tieto veci existujú synergicky.

Muž, ktorý to myslí so sebou vážne, sa totiž skoro naučí, že výzvy sú niečo, čo ho priťahuje. Viete o čom hovorím, keď mám na mysli komfort v diskomforte? Prestane vám prekážať, že cez ťažkosti sa vytvára váš charakter. Takáto cesta je veľmi individuálna a osobitá pre každého, kto sa na ňu vydá. A napriek tomu, že každý z nás potrebuje svoj kmeň, kroky, ktoré robím, spôsobujú únavu iba mojim nohám.

Aj keď máme priateľov, manželky, či deti?

Dôležití ľudia v našich životoch nám môžu kráčať po boku. Môžu byť pomocou, ale nikto z nás svoju zodpovednosť stať sa najlepšou verziou seba samého nemôže zveriť komukoľvek inému.

Znie to tvrdo? Usmejte sa pred bojom. Byť mužom občas znamená kráčať sám za tým, kým sa chcem stať. Nechcete žiť v priestore, ktorý vám vykolíkuje, ako by ste sa mali správať a kým sa stať.

Ľudia budú mať vždy názor na to, aký by ste mali byť. Na vás je, aby ste robili to, čo pokladáte za správne a nie to, čo od vás očakávajú. Váš život, vaša cesta, vaše pravidlá. Tvrdá práca, sústredenie na to, čo je správne, je viac, ako to, čo je ľahké.

Byť súčasťou tejto „renesancie mužnosti“ napríklad znamená odmietnuť pozíciu obete. Naše jednotlivé priority sa líšia, ale cieľ je podobný. Byť najlepšou verziou seba samého, niesť zodpovednosť, chrániť, zabezpečovať, tvoriť, viesť, a tým všetkým preukazovať lásku.

Môžeme mať akýkoľvek silný kmeň, ale tieto veci nikto neurobí za nás. Možno namiesto nás, ale nie za nás.

Cesta mužnosti je cesta z vnútra von a v prvom rade na ňu nastupujeme kvôli sebe samému, nie kvôli iným ľuďom. Nainštalujte si disciplínu, trénujte, majte dobrý sex, čítajte knihy, vykašlite sa na TV a vyjdite von so svojimi deťmi, psami, alebo sami. Takýto chlap dnes nastavuje laťku poriadne vysoko, aj keď sa zdá, že ide o obyčajné veci.

Na svojej ceste muž potrebuje dvíhať ťažké veci, žiť, viesť, hľadať vášeň, milovať, zlepšovať sa, tvoriť…

Toto je naša cesta a nikto ju za nás neprejde.

Iniciácia

Každý mladý muž v sebe nesie iskru. Tá sa skôr, alebo neskôr premení na plameň. Buď sa stane ohňom, ktorý slúži a pretavuje, alebo požiarom, po ktorom zostane iba spúšť. Mnoho dievčat dostane v dvanástom roku života prvú menštruáciu a informáciu, že sa stali ženami. Mnoho chlapcov v dvanástom roku života dostane… tretiu hernú konzolu a tým aj informáciu, že majú zostať deťmi.

Poznáte rozprávku o Popolvárovi? O akúkoľvek verziu ide, je Popolvár mladý muž, ktorý má obrovský potenciál, no najčastejšie sa váľa na peci, až kým ho nevyženú v ústrety dobrodružstvu. Nie je to iba rozprávka, ale dôležitý mýtus, ktorý učí o dospievaní, iniciácii a skutočnosti, že skutočným mužom sa človek nerodí, ale stáva.

V tom najhoršom scenári sa mladý chlapec ani nikdy nedostane k momentu, keď ho ktosi uvedie do života muža. Niekoľkokrát som v živote mal možnosť stretnúť “chlapcov, ktorí sa holia”. Tento termín používam práve pre jedinca vo veku muža, no s patologickým syndrómom Petra Pana. Nemusí a nechce dospieť, nikto ho nepreviedol z detstva k dospelosti. Ak by som mal veľmi stručne povedať,  čo je to iniciácia, asi by som to definoval takto: „Mužská iniciácia predstavuje predovšetkým prevedenie chlapca z detského sveta do sveta dospelých mužov, kde ho čakajú nové práva a povinnosti. Tento akt sa deje so súhlasom a prijatím celej komunity. Skúška dospelosti sa zvyčajne spája s bolesťou, mentálnym siahnutím na dno, dokonca so symbolickou smrťou.“ V žiadnom prípade však nejde o vyčerpávajúcu informáciu a takejto dôležitej téme musíme venovať viac priestoru. O jednotlivých častiach popremýšľame trocha neskôr. Najprv sa pozrime do minulosti a súčasnosti, aby sme mohli popracovať na budúcnosti.

V minulosti by sme mnoho „dospelých chlapcov“ v spoločnosti nenašli. Jednoducho na to nebol priestor. Každý v istej chvíli musel opustiť priestor detstva a stať sa užitočným dospelým. Večnými deťmi mohli zostať najskôr iba „dedinský blázni“, teda jednoduchí ľudia trpiaci nejakou mentálnou poruchou. Väčšina kultúr teda mala nejaký tip prechodového rituálu. Častokrát boli spojené s fyzickou bolesťou, krvácaním prípadne ohrozením života. Tieto momenty však nikdy neboli samoúčelné, vždy niesli významný odkaz. V zásade sa pri každej iniciácii opakoval rovnaký základný vzorec oddelenie-skúška-návrat. Ani jeden z týchto bodov sa nesmel vynechať, či oklamať, v takom prípade by sa chlapec nestal mužom. Nakoniec aj takáto možnosť v kmeňovom živote bola a takému človeku sa nežilo jednoducho. Oddelenie od stavu závislosti na matke, skúška spojená s dotykom bolesti, či smrti a návrat do komunity, ktorá víta nových plnoprávnych mužov bol teda súčasťou rytmu života. Tu je niekoľko príkladov.

Sparta

V starovekej Sparte sa s tým nebabrali. Chlapci boli v siedmich rokoch odlúčení od rodiny a desať rokov podrobení vojenskému drilu. V osemnástom roku života ich čakala maturita s názvom krypteia. Zadanie bolo jednoduché, v priestore mimo mesta zabiť iba nožom čo najviac Heilótov – neslobodných obyvateľov, a vrátiť sa vcelku späť. Po splnení úlohy sa Sparťan mohol stať manželom a bojovať za Spartu.

Mandani

Slovákom by hák nemusel byť taký vzdialený. Mandani však skutočne museli mať “na háku“. Tento kmeň pôvodných obyvateľov Ameriky pristupoval ku skúške dospelosti zodpovedne. Samotnej skúške predchádzal trojdňový pôst a takto očistený chlapec bol pripravený k iniciácii. Starší kmeňa prebodli akýmisi drevenými hákmi kožu iniciovaného v oblasti hrudníka, ramien, chrbta a vytiahli ho na povrazoch do vzduchu. V takejto visiacej polohe nesmel dať najavo žiadnu bolesť, zatiaľ čo mu ďalšími kolíkmi prebodávali kožu na nohách a rukách. Ak zvládol túto časť, stačilo už len obetovať malíčky na rukách, obehnúť niekoľkokrát osadu, vbehnúť do kruhu osadníkov, ktorí háky vyberali opačným smerom, ako boli vložené. A potom sa stal chlapec mužom.

Vanuatu a skok do hĺbky

Mysleli ste si, že skočiť bungee je dobrou skúškou dospelosti? Musím vás sklamať. Na ostrove Vanuatu sú malí chlapci ďalej. V apríli alebo máji postaví kmeň vežu z dreva, ktorá meria viac ako 30 metrov. Muži postupne lezú nahor, okolo členkov si obviažu lianu upevnenú o plošinu a vrhnú sa do hĺbky. Rýchlosť, ktorú môžu nabrať, je niečo okolo 70 km/h. Cieľom je urobiť zoskok z čo najväčšej výšky a zároveň s lianou, ktorá dovolí dotknúť sa zeme ramenom. Verte, že sa to občas nepodarí vypočítať. Rituál má dva ciele. Zaistiť požehnanie bohov a iniciovať chlapcov za mužov. Chlapci skáču od malička a postupne stúpajú vyššie až k skoku ozajstných mužov.

Samozrejme dnes naša kultúra takéto „barbarské“ rituály odmieta a ani ja nechcem nijak oslavovať riskovanie životov mladých chlapcov. Keď sa však dokážeme zamerať na prirodzenú potrebu, z ktorej iniciačné obrady vzišli, nájdeme návod, ako sa k nim navrátiť v zdravej a užitočnej forme. Bolesť a smrť sme v našej kultúre vytlačili na okraj, tieto stavy sú vnímané negatívne, neradi o nich hovoríme a snažíme sa, aby s nimi deti neprišli do kontaktu. Iniciačný rituál však nesmie byť ani príjemný, ani bezpečný, inak nespôsobí žiadnu zmenu. Často býva strach zo zranenia skôr doménou ženy-matky, strachujúcej sa o svojho syna. Muži sa naopak, veľmi často jazvami získanými v nebezpečnej situácii chvália. V niektorých z nás je potreba po tejto skúsenosti zakorenená tak silno, že v prípade, že absentuje sa ju snažíme hľadať na vlastnú päsť. Adrenalínové zážitky, drogy, potyčky, promiskuita, neopodstatnený risk v práci alebo balansovanie na hrane zákona, môžu byť pokrútenými snahami o potvrdenie svojej mužnosti. Nikto nám totiž nedal odpoveď na jednu z dôležitých otázok, ktorú v sebe nesieme a tou je: „Mám na to?“. Chýbajú nám starešinovia potvrdzujúci našu hodnotu a spolupatričnosť.

Naši prastarí otcovia a ich dedovia niesli v sebe podobné, ak nie identické otázky, ako my dnes. Jednou zo stôp existencie iniciačných rituálov na území Slovenska boli rôzne „skúšky“ chlapcov, ktorí sa mali začleniť k parobkom-mladším mužom, v čase keď im začali rásť prvé fúzy. Tak ste možno aj vy počuli príbehy o vozoch, ktoré si gazdovia ráno našli na streche stodoly a podobných skúškach, ktorými museli chlapci prejsť, ak chceli niekam patriť. Dnes, v dobe neprítomnosti otcov, keď sa s dedami kontaktujeme cez mobil, či online, už po prechode k mužnosti nie je ani stopa. Znamená to, že je koniec? Nie je. Potreba vo vnútri chlapca je tu vždy a je nutné ju správne naplniť.

Spolu s tým, ako sa objavuje v rôznych podobách hnutie mužov, vznikajú nanovo snahy o obnovenie zdravého rituálu iniciácie. Formy sú rôzne, nakoniec neexistuje žiadna predpísaná dogma. Skôr ide o z časti rekonštrukciu toho, čo poznáme z minulosti, ale na druhej strane aj o doplnenie toho, čo vieme zo súčasnosti. Ak porozumieme základným princípom, celkom určite dokážeme vytvoriť iniciačný preces, ktorý nebude len tajomným divadielkom, ale skutočne funkčným nástrojom na ceste od chlapca k mužovi.

Poďme na to tak trocha kuchynsky a skúsme si pripraviť modelový príklad. Čo na dobrý prechodový obrad potrebujeme? Mladého chlapca – správny vek musí rozoznať rodič, alebo komunita, skupinu mužov ochotných sprevádzať, učiť a prijať mladého muža, nepoznané prostredie mimo komfortnú zónu zúčastnených.

Chlapca vopred pripravujeme na to, že takáto dôležitá chvíľa nastane a vo vhodnom okamihu ho na pár dní odlúčime od matky, ostatných žien, ale aj od domova. Sprievodcami a spolupútnikmi mu budú iní chlapci a dospelí muži. Takto naplníme prvý dôležitý bod tj oddelenie. Druhým bodom je skúška, ktorá musí byť schopná poskytnúť bolesť, vyčerpanie, pocit strachu a sprostredkovať stret s tvrdou realitou. Povedzme, že môže ísť o viacdňovú namáhavú cestu, kde si účastníci siahnu na dno. Jednou z možností je nechať mladého muža prenocovať samého v lese. Je možné, že vás napádajú okamžite hororové scenáre. Verte, že aj daného chlapca, ale o to práve ide. Nakoniec, ako správny sprievodca iste dokážete zabezpečiť, aby o vás nevedel a vy ste vedeli o ňom. Nadránom, ešte za tmy ho môžete vyzdvihnúť a absolvovať spolu náročný výstup na horu, kde vás pri svitaní budú čakať muži vášho kmeňa, ktorí chlapca privítajú medzi sebou. Súčasťou toho môže byť vstup každého z nich, možno nejaký dar, alebo naopak zbavenie sa niečoho, čo chlapca spájalo z detstvom.

Prichádza tretí a kľúčový moment. Tým je návrat späť do komunity. Ak sa mladý muž vráti domov, kde ho očakáva teplé mliečko a mamkina náruč, zisťuje, že sa nič nezmenilo. V takom prípade však mizne podstata uplynulých udalostí. Tie sa stávajú iba riskantnou skúsenosťou, no strácajú pointu. V kmeňových kultúrach, po obrade, musia muža matke nanovo predstaviť. Keďže ženy rozumejú dôležitosti týchto zmien, prijímajú toto divadlo a tvária sa, že nevedia o koho ide. Z domu predsa odišlo dieťa, kto je teda tento muž? V našej kultúre, hlavne mestách, nežijeme v komunitách, a preto je ťažké zabezpečiť, aby spoločnosť vnímala iniciovaného chlapca, ako rovnoprávneho s dospelými. Odpoveďou môže byť, takúto komunitu rodín vopred vytvoriť. Pestovať vzťahy s inými mužmi a ich rodinami, vytvoriť akúsi virtuálnu dedinu z rodín, ktoré majú podobné hodnoty a dívajú sa na dôležitosť prechodu rovnako je veľmi predvídavý krok. V takomto prostredí mladý muž uvidí, že nešlo iba o zinscenovanú hru, ale skutočný začiatok dospelosti.

Predstavte si, že prejdete spoločne túto významnú udalosť, vášho syna príjmu chlapi medzi seba, ale pri najbližšej možnej oslave ho posadíte medzi deti. Bude sa cítiť právom podvedený. Takéto nedomyslené konanie, môže mať veľmi vážne dôsledky na jeho pohľad na seba samého. Od momentu iniciácie majú prichádzať postupne výhody, ale aj zodpovednosti dospelých mužov. Samozrejme to neznamená, že ešte v ten deň mu zveríte kľúče od auta. Vnímajte tento bod, ako začiatok sprevádzania do stavu úplnej dospelosti. Krok po kroku. Dohodnite sa so svojimi rovestníkmi, ktorí boli pri prechode účastní, že si ho vezmú pod svoje krídla. Je dôležité to robiť tak jasne, aby bol progres viditeľný. Cesta k mužnosti sa nekončí osemnástym, tridsiatym, ani päťdesiatym rokom. Je to nekončiaci proces a to je len dobre.

4x4

Takže znova. Čo je našou úlohou a máme vôbec na to, aby sme ju splnili? Odpovede, ktoré nájdeme sa môžu líšiť, ani mužnosť nemá jednu formu, každý z nás jej dáva svoj odtieň. Napriek tomu existujú oblasti a úlohy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, dovolím si tvrdiť, aj naprieč kultúrami.

Napriek tomu si to skúsme trocha zúžiť. Keď hovorím o mužnosti, mám na mysli, spôsob života odvážnych, starostlivých, zapálených chlapov. Mám na mysli životný štýl, ktorý prináša bezpečie, napredovanie, kreativitu. Mužnosť je sloveso.

Muž slova je ten, kto podporí svoj jazyk rukami. Muž slova, je muž činu. Nikto z nás nevznikol slovom, ale skutkom.

Pri premýšľaní nad úlohami a vlastnosťami mužov, ktoré sú prenosné skrze kultúru a čas, som sa inšpiroval chlapmi, ktorí podobne ako ja, hľadajú mužskú cestu v 21. storočí. Je to spoločná cesta, na ktorej sa vyskytujú isté odlišnosti a tak aj v nasledujúcich riadkoch nájdete myšlienky, ktoré zdieľam s podobne zmýšľajúcimi autormi.

Úlohou každého muža sú tieto štyri veci: chrániť, zabezpečovať, viesť a tvoriť. Aby sme to dokázali musíme si osvojiť a ovládnuť štyri nástroje/cnosti: odvahu, silu, česť a sebaovládanie. Ak dokážem správne uchopiť toto 4x4, budem v pohode „sedieť“ na všetkých zákrutách a nerovnostiach na ceste do cieľa. Samozrejme si pre svoju jazdu môžete vybrať kolobežku, či detskú trojkolku, ja vám ponúkam poriadnu off road jazdu. Je celkom možné, že to bude občas na hrane, o vypätí nervov a poriadny kus rizika, ale kto povedal, že to má byť jednoduché? Skutočné dobrodružstvá sa žijú v realite, nie v online svete.