Predstav si film, v ktorom proti sebe bojujú dve postavy. Prvá koná automaticky a impulzívne, druhá si všetko premyslí, zracionalizuje a prepočíta. Ktorá postava zvíťazí?

Ani jedna. Pretože nejde o film, ale o to, ako rozmýšľa každý z nás. Teda aspoň podľa Daniela Kahnemana, autora známej knihy Myslenie, rýchle a pomalé.

Jedna myseľ. Dva systémy

Čo spravíš, ak vedľa seba nečakane počuješ hlasný nepríjemný zvuk? Pravdepodobne sa k nemu otočíš, aby si zistil, či ti nehrozí nebezpečenstvo. To práve v tvojej mysli konal Systém 1, ktorý funguje inštinktívne a bez toho, aby si nad ním musel rozmýšľať.

A čo keď v dave ľudí hľadáš svojich priateľov? Zameriaš všetku pozornosť na to, aby si zbadal najvyššieho kamaráta v pruhovanom tričku a modrých nohaviciach. Cielene sa sústredíš iba na túto úlohu a všetko ostatné ide bokom. Tak to si práve použil Systém 2.

Bonusová úloha: Kto nájde Walda v pruhovanom červeno-bielom tričku a modrých nohaviciach? (Klikni pravým pre zväčšenie)

To, ako sa chováme, je určené práve vzťahom medzi Systémom 1 a Systémom 2. Ak ťa napríklad pri hľadaní priateľov bude každú chvíľu vyrušovať pískanie bŕzd, tvoje šance na úspech budú o poznanie nižšie.

Lenivá a sebecká myseľ

Začnem malým príkladom: Raketa s loptou stoja spolu 1,10 dolára. Raketa stojí o dolár viac. Koľko stojí lopta?

bat-and-a-ball-problem

Pravdepodobne ťa úplne v prvom momente napadlo, že 10 centov. Ale v zápätí si si iste uvedomil, že odpoveď je iná (5 centov). Čo sa v tomto prípade stalo? Kontrolu prevzal intuitívne Systém 1, ale s odpoveďou sa príliš ponáhľal.

V ťažkých prípadoch si volá Systém 1 na pomoc Systém 2, ale v našom príklade predsa nešlo o ťažký prípad. Alebo áno? Systém 1 zvyčajne vníma problém menej komplexne, ako sa zdá a predpokladá, že ho zvládne vyriešiť aj sám. Sebecké? Možno. Lenivé? Určite.

Nemusíš byť sklamaný, ak si sa nechal nachytať. Tento princíp je známy ako pravidlo minimálnej energie. A podobných príkladov ponúka Kahneman v knihe hneď niekoľko.

Čo si ešte z knihy odnesieš?

Budeš si vedomý toho, že podvedomé rozhodovanie na autopilota často vedie k zlej voľbe. Doteraz si o tom možno nevedel, ale tieto princípy sú často využívané v reklamách – preto sú pred zábermi produktu najprv zobrazené pekní ľudia alebo detaily prírody. A preto na teba tá istá reklama vyskakuje na toľkých miestach.

Zistíš tiež, že máš tendenciu prikladať vyššiu váhu ojedinelým udalostiam, lebo im médiá dávajú vyššiu pozornosť. Bojíš sa medveďa? To preto, že sa každý z priemerne 7 útokov medveďa na Slovensku ročne dostane do hlavných správ. Aká je šanca, že na teba zaútočí medveď? Naozaj malá. Ale obraz medveďa ako krvilačnej beštie z médií z hlavy len tak ľahko nedostaneš.

ezakovic-medved-hnedy-img9995

Prídeš tiež na to, že ti pre zvýšenie kreativity najviac pomôže dobrá nálada. Tá dovolí tvojej mysli prepnúť na intuitívnejší a rýchlejší systém. Takže keď budeš nabudúce rozmýšľať nad tým, či si dáš tretiu dennú kávu, choď si radšej zabehať. Tie endorfíny ti za to stoja.

Záverom

Myslenie, rýchle a pomalé je naozaj dôležitá kniha. Odporúčali mi ju mnohí ľudia, ktorých názor si cením a ja som rád, že som sa ňou prelúskal. Nečíta sa ľahko, pretože autor používa komplexný slovník a nad veľa vecami sa budeš zamýšľať. Preto ti odporúčam radšej siahnuť po českom preklade od Melvila.

Ale ak sa chceš lepšie a nezávislejšie rozhodovať, musíš poznať princípy, ktoré ti v tom bránia. A tie popísal Daniel Kahneman naozaj excelentne.

Blog ukončím, ako inak, kvalitným Ted Talkom od samotného Daniela Kahnemana. Neangličtinári zapnite si titulky 🙂